Gymnázium Cyrila Daxnera, škola, ktorá v našom meste existuje 70 školských rokov. Už tak dlho pedagógovia, nepedagogickí zamestnanci a hlavne študenti vytvárajú príbeh tejto vzdelávacej inštitúcie. Poďme si na chvíľu pripomenúť pútavé momenty z jej „života“.
NARODENIE – prvý školský rok
Je 1. september roku 1952, začína nový školský rok. Do Vranova nad Topľou prichádza 101 mladých „Stropkovčanov“. Nie, nie sú to žiadni aktivisti, fanúšikovia miestneho futbalového klubu či vždy potrební brigádnici, ale tínedžeri, ktorým sa začína študentský život na novozaloženej strednej škole – Štátnom slovenskom gymnáziu vo Vranove nad Topľou. Prečo práve tu? No len sa podvoľujú vyššej autorite, Povereníctvu školstva v Bratislave, ktoré im nariadilo presun zo Stropkova kvôli pretrvávajúcim problémom s priestormi tamojšieho gymnázia. K „Stropkovčanom“ sa pridáva 68 Vranovčanov a tým je žiacky kolektív novej školy dotvorený.
V prvom školskom roku tu vyučuje 8 pedagógov (mimochodom, všetci muži!), jedným z nich je aj prvý riaditeľ školy Michal Tkáč. Ani vo Vranove to ale s priestormi nie je žiadna sláva, vyučovanie prebieha na prvom poschodí v miestnom, dnes už neexistujúcom kamennom kaštieli grófa Hadik Barkóczyho (zbúraný v r. 1987). Na prízemí tejto budovy bol vtedy okresný úrad, v pivničných priestoroch dokonca väznica. Súčasťou budovy nie sú sociálne zariadenia, tie sa nachádzajú cca 50 metrov od kaštieľa v podobe drevených latrínových záchodov. Učitelia nemajú kabinety, len spoločný priestor, akúsi provizórnu zborovňu. V triedach sú zväčša dve malé okná, stará drevená podlaha, tri – štyri rady lavíc, vzadu kachľová pec na drevo. Podmienky viac ako skromné.
Žiakom učitelia vykajú, tí sú pre nich nielen autoritou, ale častokrát aj postrachom. Vraj ak ich stretnú v meste po 20-tej hodine, môžu si byť istí, že na druhý deň budú v škole odpovedať. Žiaci sa totiž večer v meste nesmú zdržiavať, za porušenie zákazu im okrem spomenutého hrozí aj 2 zo správania.
Učebníc je málo, učebné texty sa často diktujú, nevysvetľujú, na druhej hodine sa prechádza hneď ku skúšaniu. Memorovanie je základom. Známky sú všelijaké, na vysvedčení na konci školského roka prevládajú skôr tie horšie.
Okrem pre nás dnes už tradičných predmetov sa vyučuje aj latinčina (ako tretí cudzí jazyk) a hudobná výchova. Spievanie v škole je vítaným uvoľnením po všetkých hodinách stresu a skúšania.
Naši „Stropkovčania“ to nemajú jednoduché s dochádzaním do školy, niektorí dokonca musia využívať bicykel, len v tom lepšom prípade autobus či bývanie v provizórnych podmienkach. Až po nejakej dobe im ponúknu ubytovanie, chlapcom v terajšom katolíckom dome pri kostole, dievčatám v jednej z mestských kaviarní. Tým sa pre nich začína bohatý internátny život naplnený nielen štúdiom, ale aj zábavou, napr. vo forme obľúbených tanečných večierkov.
Zavŕšením prvého roka školy sú úspešné maturity 61 „Stropkovčanov“.
PRVÉ KROKY – 50. roky
Školstvo a reformy patria neodmysliteľne k sebe, inak to nebolo ani v počiatkoch fungovania našej školy. Hneď v druhom roku jej existencie sa mení jej názov, z gymnázia sa stáva Jedenásťročná stredná škola vo Vranove nad Topľou (JSŠ). Tým dochádza k rozšíreniu školy, súčasťou ktorej sa stáva aj základná škola s osemročnou povinnou školskou dochádzkou. Zároveň naďalej prebieha výuka pre stredoškolákov, ktorá trvá už nie štyri, ale tri roky. Nové triedy sú umiestnené v bývalej budove osemročnej školy v dnešných priestoroch detského domova.
Zmena názvu so sebou prináša aj nové predmety pre stredoškolákov, druháci sa už učia aj psychológiu, rysovanie
a predvojenskú výchovu, pre tretiakov sa zavádza logika a astronómia. Rozširuje sa pedagogický zbor, do výhradne mužského kolektívu pribudnú prvé ženy – M. Čačková a V. Kožíková. Novým riaditeľom sa stáva František Nižník.
Kocúrkovo. Známa divadelná hra od Jána Chalupku, ktorú v druhom roku existencie školy so svojimi študentami nacvičila zanietená slovenčinárka Viktória Kožíková. Gymnaziálni divadelníci
v nej boli takí dobrí a presvedčiví, že ju museli odohrať aj v okolitých dedinách. Pani profesorku môžeme právom zaradiť medzi legendy školy, keďže s jej menom sa spája nielen založenie 1. žiackeho ochotníckeho divadelného súboru, ale aj folklórneho súboru a Divadielka poézie.
DETSKÉ ČASY – 60. roky
JSŠ vo svojej podobe trvá 5 rokov, v školskom roku 1959/1960 sa zásahom kompetentných transformuje na DSŠ, Dvanásťročnú strednú školu vo Vranove nad Topľou, keď sa stredoškolské štúdium opäť rozširuje na 4 roky. Počet žiakov DSŠ dosahuje rekord, v 29 triedach je evidovaných úctyhodných 1069 chlapcov a dievčat bažiacich po vzdelávaní.
Dvanásťročenka vydrží len rok, po tomto čase dochádza opäť k premenovaniu na Strednú všeobecnovzdelávaciu školu vo Vranove nad Topľou (SVŠ), hoci súčasťou školy zostáva aj naďalej základná škola.
Z archívnych záznamov sa dozvedáme aj zaujímavosti, napr. že škola dostala v šk. roku 1960/1961 prvýkrát zadarmo učebnice a učebné pomôcky v hodnote 80-tisíc korún, že celoškolské porady ZRPŠ sa konali v sále kina Topľa a pod.
V októbri 1962 získava škola nové priestory s 23 triedami, dnes označované ako „stará budova“ gymnázia. Konečne sa zlepšuje celkový komfort pre všetkých zainteresovaných, aj keď treba jedných dychom dodať, že ešte predtým v máji toho istého roku prechádza pôvodný kaštieľ do užívania detského domova. Istú dobu sa tak zavádza dvojzmennosť vo vyučovaní, ktorá trvá až do roku 1975.
Formálne rozdelenie dvanásťročenky na základnú a strednú školu nastáva v školskom roku 1963/1964, stále sa však vyučuje v spoločných priestoroch. K definitívnemu rozdeleniu dochádza už v zmienenom čase, v roku 1975, kedy sa dokončí nová budova ZŠ Juh na Sídlisku juh, čo umožní presťahovanie žiakov základného štúdia do samostatných priestorov.
Hoci si študenti môžu vyberať medzi humanitným a prírodovedným zameraním, prevládajú polytechnické predmety, keďže v spoločnosti je nedostatok kvalifikovaných pracovníkov technického zamerania.
Po týchto organizačno-technických zmenách je v našom historickom prehľade konečne priestor aj pre tých, ktorí dávali škole svoju nezameniteľnú pečať.
V 50-tych a 60-tych rokoch okrem už vyššie spomenutých riaditeľov preberajú opraty školy do rúk Ján Dráč, Andrej Hrinko a Bartolomej Belas. Ten vydrží vo funkcií dlhých 19 rokov (1963-1982), čím sa stáva najdlhšie pôsobiacim riaditeľom na gymnáziu.
V tomto období, t.j. v 60-tych rokoch minulého storočia, formujú mladých gymnazistov učitelia ako Miron Fiľakovský, Ján Lengvarský st., Ivan Marhulík, František Urban, Viktória Kožíková a mnohí iní. Ako spomína jeden z bývalých riaditeľov gymnázia RNDr. Ivan Marhulík, učitelia „zvyknú cez prestávky či voľné hodiny hrávať v zborovni šach, minibiliard, po vyučovaní žolíky“. Môžeme im len závidieť.
Zo žiakov si zaslúžia pozornosť Štefan Lipták, neskorší vedecký pracovník a držiteľ Zlatej plakety SAV Ľudovíta Štúra, Ján Polák, dlhoročný pracovník na Ministerstve priemyslu a Ministerstve hospodárstva SR, Andrej Tirpák, konštruktér vesmírneho prístroja do sovietskych Sputnikov, Marta Hajduková-Lengyelfalusyová, ocenená najvyšším uznaním pre pedagógov – Veľkou medailou sv. Gorazda, Marián Skladaný, spoluautor učebníc dejepisu pre ZŠ a SŠ, Imrich Michnovič, uznávaný regionálny historik, Vojtech Christov, postranný rozhodca finále ME 1984 vo futbale, Vladimír Mitro, svojho času riaditeľ SIS-ky, Zoltán M. Šáro, úspešný architekt a projektant mnohých stavieb v New Yorku a mnohí ďalší.
Poďme k známkovaniu. Nahliadnutím do archívnych dokumentov zisťujeme ich pomerne veľký rozptyl, na ilustráciu uvádzame záznamy z konca školského roka 1964/1965, kedy z celkového počtu žiakov bolo len 7,6% vyznamenaných, no zároveň približne rovnaké percento prepadávajúcich. Deväť žiakov malo zníženú známku zo správania, siedmi z nich dokonca o dva stupne. Môžeme už len špekulovať, či za týmito „neslávnymi výsledkami“ stojí prísnosť a vysoké nároky učiteľov, pracovná vyťaženosť žiakov, ich sociálne a rodinné zázemie, časté mimoškolské aktivity, pridlhý pobyt na čerstvom vzduchu či niečo úplne iné. Faktom zostáva, že vedomostná úroveň žiakov je veľmi rozdielna, na vysoké školy z nich odchádza študovať pomerne málo.
DOZRIEVANIE – 70. a 80. roky
Prelom šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov začína obnovením štvorročných gymnázií, na vranovskej SVŠ-ke je otvorená prvá trieda gymnaziálneho štúdia – I. D. Po nasledujúcich 4 škol-ských rokoch môžeme našu školu definitívne nazývať tak, ako ju poznáme v súčasnosti – gymnázium. A aby sme nezabudli, tiež sa narodilo nové „dieťa“ – stredná ekonomická škola, dnešná obchodná akadémia, ktorá si za začiatok svojej existencie uvádza školský rok 1969/1970. Nám veľmi blízka škola, s ktorou sa odvtedy delíme o spoločné priestory, vznikla odčlenením od SVŠ-ky.
Československá spoločnosť je vtedy poznačená normalizáciou. A tak aj záznamy v pamätnej knihe a v kronike školy nás s budovateľským nadšením a optimizmom informujú o rôznych ideologických besedách, inšpekciách, prvomájových oslavách, zemiakových brigádach, spartakiádach, branných kurzoch, lyžiarskych kurzoch, olympiádach, súťažiach a pod. No zároveň v nich pozorujeme ideály, tvorivosť, nadšenie a radosť mladých ľudí v čase, keď sloboda prejavu nebola samozrejmosťou.
Aj v týchto rokoch však v škole vyrastajú osobnosti ako Ján Papco, historik umenia a dlhoročný riaditeľ Slovenského národného múzea – Múzea v Bojniciach, Pavol Sovák, súčasný dekan PF UPJŠ v Košiciach, Ján Figeľ, eurokomisár a bývalý štátny tajomník na Ministerstve zahraničných vecí, básnik Pavol Hudák, spoluzakladateľ a majiteľ siete elektropredajní NAY Ján Tomáš, Miroslav Mihaľ, zakladateľ Vranovského chodúľového divadla, Mária Mareková, prednostka Ústavu lekárskej a klinickej biochémie na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach, Iveta Vasková, v súčasnosti dekanka na fakulte FMMR na TU v Košiciach a ďalší.
Od r. 1982 je riaditeľom školy RNDr. Ivan Marhulík. Začínajú sa modernizovať kabinety a odborné učebne, v škole je konečne zavedené centrálne vykurovanie. Pokusy o reformy obsahu vzdelávania, kedy sa do vyučovania zavádzajú odborné predmety ako základy strojárstva, základy poľnohospodárstva, technická chémia a pod., prežijú len do začiatku ďalšieho desaťročia. No predmet programovanie (dnes skôr známy ako informatika), prvýkrát zavedený v šk. roku 1986/1987, je neodmysliteľnou súčasťou vzdelávacích osnov aj v súčasnosti.
V osemdesiatych rokoch sú na škole veľmi populárne čitateľské besedy so slovenskými básnikmi a spisovateľmi. Tak sa mohli naši študenti stretnúť a porozprávať s Jánom Štrasserom, Stanom Rakúsom, Andrejom Chudobom, Lýdiou Vadkerti-Gavorníkovou, Antonom Hykischom, Martinom Kasardom a mnohými inými. Pamätnou tiež zostáva spomienka na hudobno-dramatické pásmo s názvom Stratený syn Slovenska, ktoré nacvičili a predniesli vranovskí gymnazisti na hradnom kopci Devín pri príležitosti 150. výročia vychádzky Štúrovej družiny na toto historické miesto. Časť programu dokonca odvysielala aj vtedajšia Československá televízia. Za týmito kultúrno-umeleckými aktivitami badať rukopis nezabudnuteľného slovenčinára Jána Kopinu.
Študenti však pociťujú potrebu zmeny v spoločnosti, zákazy nosenia džínsov, dlhých vlasov u chlapcov, líčenia u dievčat, počúvania hudby zo západu či návštev kostolov vyvolávajú u nich hnev a nevôľu.
Zároveň sa objavuje nový problém – kaštieľ začína chátrať, v jeho učebniach sa prepadávajú stropy i celá strecha, aktuálne priestory nepostačujú (vyučuje sa aj v suteréne). Záchrana a renovácia historicky hodnotnej stavby by problém s nedostatkom priestorov nevyriešili, a tak zodpovední prichádzajú s radikálnym riešením – zbúrať kaštieľ a na jeho mieste postaviť novú, priestrannejšiu budovu. Búracie práce začínajú v roku 1987, o rok neskôr sa už buduje nová prístavba. Tá je odovzdaná do užívania v septembri 1991. Dnes túto budovu familiárne nazývame „nová budova gymnázia“.

NA PRAHU DOSPELOSTI – 90. roky
S novembrovými udalosťami 1989 prichádza na škole k podstatným zmenám.
V revolučno-demokratickej atmosfére si učitelia
a žiaci prvýkrát slobodne, bez zásahov štátnych orgánov volia nové vedenie školy. 18.1.1990 prebehnú tajné voľby, ktorých sa zúčastní 34 pedagogických zamestnancov a 5 študentov. Tí si zvolia nového riaditeľa, Mgr. Jána Kubu. Zároveň sa postupne rušia polytechnické odbory, zavádzajú sa náboženská a etická výchova, posilňuje sa vyučovanie cudzích jazykov a informatiky, vyučovanie sa zbavuje nánosu komunistickej ideológie.
Aj v tejto dobe vyrastajú na škole osobnosti, napr. herec Marián Prevendarčík, teológ a vedecký pracovník Peter Zubko, historik a pracovník SAV Peter Šoltés a ďalší.
Búrlivé zmeny v spoločnosti, ktoré vyúsťujú do vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993, si od školy vyžadujú nové výchovné prístupy, inovatívnosť, humanizáciu. Z gymnázia sa stáva miesto, kde študenti nachádzajú priestor na rozvíjanie svojich silných stránok zapájaním sa do projektov a súťaží, ako napr. Európa v škole, Vlak bez staníc, Škola podporujúca zdravie, Deň Zeme, Challenge day, Infovek a pod. Organizujú sa exkurzie v slovenských mestách, ale aj do európskych krajín a miest (prvá ponovembrová na jar 1994 do Londýna, Bruselu a Mníchova). Vranovskí gymnazisti pokračujú vo vydávaní občasníka Náš svet, v spolupráci s učiteľmi organizujú akcie ako napr. Školský ples (1. ročník v r. 1994), imatrikulácie prvákov, vianočné akadémie a pod. V školskom roku 1993/1994 organizuje škola Majstrovstvá Slovenska vo volejbale dievčat.
Veľmi populárne sú besedy s osobnosťami kultúry a verejného života (napr. so slovenským prozaikom, surrealistom Albertom Marenčinom, poslancom NR SR Jánom Figeľom, básnikom Pavlom Hudákom a inými), návštevy divadelných predstavení v Košiciach a Prešove. Pestré aktivity dopĺňajú literárno-dramatické programy vytvorené Jánom Kopinom, ktoré s úspechom prezentujú naši študenti (napr. o Ľ. Štúrovi, o spolku Tatrín, Cyrilovi a Metodovi, S.H. Vajanskom a pod.). V r.1996 vzniká družobná spolupráca s gymnáziom AVASI v maďarskom Miškolci, v rámci ktorej sa študenti a učitelia oboch škôl niekoľkokrát navzájom navštívia.
V školskom roku 1995/1996 sa na škole začína písať história osemročného štátneho gymnázia. Jeho brány sa otvárajú pre žiakov – štvrtákov základných škôl, ktorí však musia úspešne absolvovať prvú veľkú skúšku svojho života – prijímacie pohovory. Tie sa konajú 29.3.1995 a zo 185 uchádzačov je nakoniec prijatých 36.
Zavedenie osemročného gymnázia pre učiteľov znamená novú prácu – je potrebné naštudovať učebné osnovy, vymyslieť učebné plány, zmeniť štýl výučby, prispôsobiť svoj jazyk malým, 12-13 ročným žiačikom.
Počet študentov a pedagógov tak každým rokom narastá, opätovne vznikajú problémy s priestormi, v istej chvíli sa dokonca učí v provizórnych podmienkach na chodbách a v pivničných priestoroch, dokonca sa začína uvažovať o presťahovaní celého gymnázia do novej budovy na Lúčnej (dnes je tam základná škola). Problémy s priestormi pretrvávajú prakticky až do šk. roka 2007/2008, kedy sa zásahom zhora ruší kontinuita tried osemročného gymnázia. Neotvorením triedy primánov sa síce vytvára priestor na postupné uvoľňovanie učební, no zároveň je osemročné gymnázium odsúdené na postupný zánik.
Ku koncu desaťročia sa fenoménom doby stávajú internet a moderné technológie. Naša škola nechce zaostávať, a tak v šk. roku 1997/1998 získava pripojenie na túto celosvetovú počítačovú sieť.
Vďaka neúnavnej snahe pána profesora Ferdinanda Mokcsaya a jeho žiaka Jozefa Murína vzniká prvá vlastná webová stránka gymnázia pod názvom www.gvv.sk, r. 2000 premenovaná na www.gyvv.sk. Pred začiatkom nového milénia
v marci 1999 je do funkcie riaditeľa školy menovaný RNDr. Miron Blaščák.
DOSPELOSŤ – nulté roky
Nové tisícročie odštartuje projektom Socrates (neskôr známy ako Comenius, Erasmus+). V intenciách spájania a zjednocovania európskych národov dostávajú gymnazisti možnosť stretávať sa s rovesníkmi zo západnej a východnej Európy, spoznávať ich tradície, kultúru a hodnoty, komunikovať v cudzom jazyku. Prvý takýto projekt je organizovaný v spolupráci so školami v Španielsku a Taliansku, neskôr nasledujú ďalšie výmenné pobyty so školami v Belgicku, Španielsku, Česku, Turecku, Slovinsku. Škola nadväzuje kontakty aj s východnou Európou, vzniká spolupráca so strednou školou v Odese. Spoznávanie európskych krajín naďalej prebieha aj formou zahraničných geografických exkurzií, obľúbenou destináciou je najmä Paríž.
Zapájame sa do osláv 730. výročia prvej písomnej zmienky o Vranove dramatickým pásmom Tak vraciame sa v miesta svoje staré. Kreativita a nadanie študentov sa prejavuje v tvorbe a prezentácii študentského muzikálu Malý princ na planéte menom škola. Život školy je bohatý na besedy s mediálne známymi tvárami verejného života, za všetky spomenieme R. Fica, R. Kaliňáka, I. Mikloša a J. Figeľa. V októbri 2008 navštívi školu politický a kultúrny atašé USA Michael Tran.
V januári 2005 začína vychádzať 1. číslo populárneho školského časopisu Gymsurfer, ktoré s krátkou päťročnou prestávkou funguje v digitálnej podobe dodnes.
V septembri 2005 sa po dlhých rokoch od začiatku výstavby (1990) konečne začíname stravovať vo vlastnej školskej jedálni. Jej súčasťou je aj kuchyňa. Zhruba 10-minútové presúvanie žiakov a učiteľov na obedy do Komunálu (dnes Pizzeria Exclusive) sa tak stáva minulosťou. „Nekonečný príbeh“ výstavby jedálne vyšiel na 21,7 milióna korún. Len pre zaujímavosť, stravovanie bolo dlhodobo zabezpečované aj inými prevádzkami, napr. reštauráciou familiárne nazývanou „u Čačka“, jedálňou na okresnom súde či tou v Daxnerovom dome. Materiálno-technické zabezpečenie školy sa zlepšuje realizovaním výstavby vlastnej kotolne, ktorá je v októbri 2006 spustená do prevádzky.
Zub času však zanecháva stopy na výzore najmä starej budovy školy, preto je nevyhnutná postupná rekonštrukcia. Tá začína v októbri 2007. Sklenené výplne – kopility sú nahradené pevným murivom, vynovujú sa učebne na 2. a 3. poschodí. Na obidvoch budovách dochádza k výmene strešnej krytiny, v čase letných prázdnin 2008 sa menia staré okná za nové, triedy dostávajú nový náter, rekonštruuje sa elektrické vedenie, vymieňa sa osvetlenie, podlahové krytiny.
DRUHÁ MLADOSŤ – 10. roky
Nástup popularity sociálnych sietí zasahuje celý svet a má svoj dosah aj na našu školu. Záznamy v klasickej, papierovej podobe školskej kroniky postupne ubúdajú, všetko podstatné sa začína zverejňovať na školskom Facebooku. Prvý záznam je z 19. júna 2010 a týka sa študentského plesu.
Informatizácia neobchádza ani triedne knihy a klasifikačné hárky. Osobné údaje o žiakoch, známky, dochádzka a iné sa začínajú zhromažďovať na školskom systéme Edupage zavedenom od šk. roku 2011/2012.
Pre žiakov a zamestnancov školy sa od septembra 2011 zavádza čítačka kariet na kontrolu dochádzky.
V škole vzniká lokálna CISCO akadémia (2012), vzdelávací program na projektovanie, realizáciu a údržbu komunikačných infraštruktúr a Klub mladých dobrovoľníkov (KMD). V spolupráci s Prírodovedeckou fakultou UPJŠ sa uskutočňuje 1. ročník Dňa vedy na škole.
V rámci projektu Inovatívne vzdelávanie, realizovaného v rokoch 2013-2015, získava škola modernú techniku (interaktívne tabule, dataprojektory, notebooky), ktoré sú odvtedy neodmysliteľnou súčasťou každej učebne.
Vo februári 2012 sa začína písať história Dňa otvorených dverí (DOD) pre deviatakov základných škôl. Na otvorených vyučovacích hodinách sa takýmto spôsobom zoznamujú s vybavenosťou a procesom výučby školy.
Maturitou oktavánov v školskom roku 2012/2013 končí existencia osemročného gymnázia, ktoré bolo súčasťou školy 17 rokov. Za túto dobu ukončilo štúdium úspešnou maturitnou skúškou 546 oktavánov.
Štvorročné gymnázium aj naďalej funguje v dobre zabehnutých koľajach, pokračujú zahraničné exkurzie (Oswienčim, Krakov, Praha, Paríž, Devon, CERN vo Švajčiarsku), návštevy botanickej záhrady, židovského múzea v Prešove a pod. Študenti majú možnosť stretnúť a porozprávať sa napr. s europoslancom Miroslavom Mikolášikom, uznávaným historikom Pavlom Dvořákom, irackou spisovateľkou Emíre Khidayer, „knihomoľom“ Dadom Nagyom a mnohými inými. Pravidelne sa organizujú akcie ako Študentská kvapka krvi, návštevy Zariadenia pre seniorov a stretnutia so seniormi, Mikulášska burza, dobročinné zbierky a pod. Odmenou za dobročinnosť a dobrovoľníctvo študentov je účasť na koncertoch slovenských populárnych skupín a spevákov Integrácia očami detí v Prešove (2014) a v Bratislave (2015).
V júni 2015 so končí pôsobenie RNDr. M. Blaščáka vo funkcii riaditeľa školy, za novú riaditeľku je zvolená PhDr. Zuzana Dragulová, PhD.
Školské aktivity sa ešte viac orientujú na rozvoj zručností a kompetencií potrebných pri programovaní, využívaní moderných informačných sietí a technológií, výskume a práci na rôznych projektoch. Vzniká školský klub Amavet, prostredníctvom ktorého sa škola aktívne zapája do podujatí a projektov ako Festival vedy – noc výskumníkov, Chain reaction, Roadshow, Robotický battle, Aj Ty v IT, Junior Internet, RoboRAVE SK, IT Akadémia, RoboCUP a pod. V tomto smere vyniká neúnavný a inšpiratívny, medzi žiakmi obľúbený Ján Motešický. Najmä vďaka jeho zanietenosti a nadšeniu sa naši študenti po víťazstvách v celoslovenských kolách môžu zúčastniť celosvetového finále súťaže autonómnych robotov RoboRave, najprv v Novom Mexiku (2018) a o rok neskôr v Číne. Zároveň v spolupráci s Bukózou Holding a.s. začína realizácia projektu Čaro bádania. Na znak spolupráce prispieva táto spoločnosť škole najprv sumou 3786 eur, ktoré sa použijú na zakúpenie digestora do školského chemického laboratória, neskôr laboratórnym sklom a chemikáliami v hodnote 4 000 eur.
No školu nemožno redukovať len na podporu moderných technológií, v kurze sú aj Dni aktívneho dobrovoľníctva, projekt Genetika na kolesách, rozvojový program DofE, programy Rozhoduj o Európe a Mladí mladým. Rozširuje sa program DOD, jeho súčasťou sa stávajú prednášky pre našich gymnazistov, vedené vedeckými pracovníkmi univerzít v Prešove a Košiciach, pracovníkmi SAV a úspešnými absolventmi našej školy.
V novembri 2016 prichádza na návštevu školy, prvýkrát v jej histórii, hlava štátu, prezident SR Andrej Kiska.
Na debatách a diskusiách so študentmi sa stretávajú aj ďalšie významné osobnosti ako napr. PhDr. Róbert Kirnág, Dr. h. c., veľvyslanec SR v Mol-davsku, Mgr. Martin Venhart, PhD., vedúci sekcie jadrovej fyziky a člen predsedníctva Slovenskej akadémie vied (školu navštívil už 5-krát), Freddy Mendez diplomat na veľvyslanectve USA v SR a iní.
V auguste 2016 začína na vnútornom školskom dvore – asfaltovom ihrisku povrchový archeologický prieskum. V 90. rokoch 20. storočia tu totiž pri výstavbe novej budovy gymnázia boli objavené podzemné priestory, pozostatky národnej kultúrnej pamiatky Vodného hradu, kde sa podľa dochovaných dokumentov 8. mája 1575 vydávala „krvavá grófka“ Alžbeta Báthoryová. Archeologický prieskum vedený archeológom Petrom Šimčíkom síce vydal niekoľko zaujímavých a cenných artefaktov (napr. luxusná stolová keramika z 18. storočia), no unikátne, viac ako 4 metre vysoké podzemné priestory sa po ukončení prieskumu v októbri toho istého roku zakonzervovali a školský dvor odvtedy chátra. Vysnívané nadúrovňové školské ihrisko, ktoré by mohlo vzniknúť nad zrenovovanými podzemnými priestormi, zostáva hudbou budúcnosti.
V septembri 2017 začína veľká rekonštrukcia školy, v rámci projektu Znižovanie energetickej náročnosti sa vylepšuje vykurovací systém, obidve budovy sa zatepľujú a získavajú novú, aktuálnu fasádu.
Uzatvorením zmluvy o partnerstve zo dňa 4.9.2018 sa stávame Partnerskou školou Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, vytvára sa tak priestor na rozvoj bádateľskej činnosti na našej škole. V rovnakom čase sa v triedach 1.ročníka zavádzajú študijné moduly: biológia – chémia, všeobecný modul, programovanie a informatika. Hlavným zámerom tejto zmeny je väčšia špecializácia študentov.
Veľkým dňom pre školu je 4. september 2018. Prebieha akt slávnostného odovzdávania certifikátu čestného názvu, po novom sa voláme Gymnázium Cyrila Daxnera. Sprievodné akcie sú venované práve tejto osobnosti národných dejín. Vo vestibule novej budovy je osadená bronzová busta.
Aj v tomto novom miléniu študujú v škole dnes už známe a úspešné osobnosti ako napr. finančný analytik vo firme ESET Miro Demčák, futbalový komentátor Matúš Lukáč, redaktorka spravodajstva RTVS Viktória Bellová, redaktor spravodajstva Jakub Prok a iní.
OSLÁVENEC
Na prahu ďalšieho desaťročia zasiahne celý svet pandémia Covid 19. Opatrenia zodpovedných štátnych inštitúcií sa nevyhnú ani našej škole. Od 12. marca 2020 sa prechádza na dištančnú formu vyučovania, ktorá s občasným prerušovaním a krátkodobým obnovovaním prezenčného vyučovania prevláda až do konca roku 2021. Učíme sa používať ZOOM, Microsoft TEAMS, kamery a mikrofóny na notebookoch a tabletoch, absolvujeme webináre, online prednášky a workshopy. Maturity v tomto období neprebiehajú, žiakom končiacich ročníkov sa na maturitných vysvedčeniach výsledné známky spriemerujú.
Aj napriek možnostiam, ktoré nám v tomto čase ponúka internet a moderné technológie, sa všetci tešíme z návratu do školských lavíc, pravidelné prezenčné vyučovanie sa obnovuje 10. januára 2022. Škola začína opäť normálne dýchať, kolobeh projektov, prednášok, podujatí a súťaží sa znovu rozbieha, prináša nové úspechy a radosti.
A tak v čase, keď sa na technologickom poli objavuje nový fenomén – umelá inteligencia, nás skúsenosť zažitá počas pandémie napĺňa optimizmom a presvedčením, že vzdelávanie v kolektíve a socializácia vo vhodnom školskom prostredí sú nenahraditeľné a majú svoju budúcnosť.
A aká je teda budúcnosť školy? Pomôžeme si správou z 19.1. 2023 na školskom Facebooku: „Gymnázium Cyrila Daxnera obstálo v hodnotení INEKO na výbornú. 7 bodov nás radí k školám s výbornými výsledkami žiakov a spolu s Gymnáziom, Konštantínova Prešov, sa delíme o 7. miesto medzi gymnáziami v Prešovskom kraji. Dokázali sme to spolu, žiaci a učitelia.“

Držíme palce, OSLÁVENEC! Mgr. Radoslav Slivka