Dobrý deň,
dovoľte, aby som sa predstavila. Som škola. Celkom obyčajná škola…
Prepáčte… ešte raz. Som škola, ale úplne obyčajná stredná škola, ktorá sa dožila sedemdesiatich rokov. Krása, teším sa a vopred ďakujem za gratulácie, blahoželania a dary. Ojój, koľko ich budem mať! Bude slávnostná akadémia, prídu gratulanti, urobíme fotky, videá, selfíčka.
Keď sa všetko úspešne skončí, začnem bilancovať… ale pekne od začiatku.
Volám sa Gymnázium Cyrila Daxnera a sídlim vo Vranove nad Topľou. Mám krásne meno po človeku, ktorý bol presvedčeným národovcom, dôstojníkom slovenskej armády, organizátorom Slovenského národného povstania na východnom Slovensku, advokátom a mladým martýrom umučeným nemeckým nacizmom. Mal iba 41 rokov, keď zomrel.
Mladý človek, presne taký, s akými sa stretávam na chodbách školy, sedia v laviciach, trasú sa pred písomkami, maturitnými skúškami. Som rada, keď v septembri prejdú mojimi dverami zvedavé deti, plné očakávania, a o štyri roky tými istými dverami odchádzajú dospelí ľudia. Budúci ekonómovia, lekári, inžinieri, umelci… Za 70 rokov môjho života som vychovala takmer 7500 denných absolventov a 70 absolventov večerného štúdia. Tešila som sa z každej jednotky, plakala nad každou pätorkou. Prežívala som s nimi nové priateľstvá, školské lásky, ale aj sklamania a drámy.
Viem…za ten dlhý čas som aj ja prešla zmenami… či už zmenou budovy, keď som zo starobylého kaštieľa prešla do novej budovy a následne som dostala prístavbu, rekonštrukciu okien, fasády, ale hlavne, keď som sa zmenila zo strednej všeobecnej školy na gymnázium, alebo… keď sa do prvých ročníkov posadili žiaci prímy 8-ročného gymnázia.
A koľko pedagógov či nepedagogických pracovníkov malo u mňa za tie roky prácu! Veľmi rada si na nich spomínam. Čo všetko robili preto, aby sa ich študenti cítili tu dobre, koľko vedomostí, poučiek, kníh a zošitov prešlo mojimi lavicami.
Čas uteká, všetko sa mení.
Za tých 70 rokov sa u mňa vystriedali generácie pedagógov. V súčasnosti má kľúč od mojich hlavných dverí pani riaditeľka PhDr. Zuzana Dragulová, PhD. Pod jej vedením prechádzam dynamickými zmenami na úrovni obsahovej, ale aj materiálnej. Krásne ma zateplili a energiu mi dodáva slnko, pomocou fotovoltaiky. Vymenili mi počítače, mám novú učebňu jazykov a moderné chemické laboratórium. V mojich 12 triedach sa spolu vzdeláva 350 študentov, mám 24 pedagogických a 15 nepedagogických pracovníkov.
Aktívne spolupracujem s Univerzitou Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Dôkazom odbornej práce pedagógov je vysoké percento absolventov prijatých na vysoké školy na Slovensku i v zahraničí. A na to som naozaj hrdá, samozrejme… aj na tie úžasné projekty. Projekt pre IT Akadémiu, projekty o zdravej výžive, dobrovoľníctvo… Hrdá som na Erasmus, výmenné pobyty našich a zahraničných študentov, rôzne ceny a ocenenia za všetky tie roky poctivej práce.
Zvoní. Z tried odídu študenti, chodby a kabinety sa vyprázdnia, panie upratovačky mi jemne umyjú podlahu, skontrolujú triedy, schody, zhasnú, a ja stíchnem. Ale len na chvíľku, ráno opäť zaštrngajú v zámku kľúče a ja pomaly prejdem do 71. ročníka svojej existencie.
A čo si priať teraz pri sfúknutí 70 sviečok? Želám si iba jedno, nech na mňa Vy všetci, ktorí ste tu študovali alebo pracovali, spomínate s láskou. S láskou k študentom, učiteľom, k vzdelávaniu a hodnotám.

S úctou, Vaša škola
Autorka textu: Lenka Hardoňová, študentka 2. C triedy GCD