RNDr. Miron Blaščák,
v pedagogickom zbore pôsobil v rokoch 1979 – 2015, riaditeľom gymnázia bol v rokoch 1999 – 2015

Stará ľudová múdrosť hovorí, že čas nikto nezastaví. Míňajú sa roky, míňajú sa dni a každý z nich má svoje osobitné čaro, svoju jedinečnosť a neopakovateľnosť. 70. výročie vzniku školy nie je len nostalgickým obzretím sa do minulosti, je rovnako príležitosťou načerpať z pestrej histórie školy nové impulzy do budúcnosti, vzdať vďaku nadšeným a obetavým pedagogickým i nepedagogickým zamestnancom školy a všetkým tým, ktorí sa podieľali a podieľajú na tom, aby naša škola prosperovala a rozvíjala sa .
Škola patrí k významným medzníkom v živote každého človeka. Je to práve škola, kde si vyberáme svoju ďalšiu cestu a svoje povolanie. Ja som mal možnosť stať sa učiteľom. Vďaka tomuto povolaniu som spoznal veľa skvelých ľudí, mal som možnosť zachytiť jedinečné okamihy, v ktorých sa detská duša mení na „dospelácku“. Po mnohých rokoch práce dnes môžem povedať, že povolanie učiteľa je síce veľmi náročné, ale neskutočne krásne, a napriek všetkým pádom, ktoré sú súčasťou každého ľudského života, nikdy som neľutoval, že som si vybral práve túto prácu – toto poslanie.
Od školského roka 1978-1979 som pôsobil ako učiteľ na ZŠ Juh vo Vranove nad Topľou. V školskom roku 1979-1980 som prešiel na Gymnázium Vranov nad Topľou. Okrem vyučovacieho procesu som sa angažoval aj v mimoškolskej práci s mládežou. Bol som spoluzakladateľom Stredoškolskej odbornej činnosti pre stredné školy v okrese Vranov nad Topľou. Cez prázdniny sme spolu s kolegami organizovali tzv. letnú aktivitu pri zbere drobného ovocia na Domaši.
V rôznych historických obdobiach prechádzala škola obsahovými, organizačnými a priestorovými zmenami. Proces premien našej školy za 70 rokov bol popretkávaný svedomitou prácou všetkých pedagogických zamestnancov. S plnou zodpovednosťou a elánom prekonávali prekážky a dôsledne sa starali o vzdelávanie im zverených mladých ľudí, ktorí sa úspešne zaraďovali do života našej spoločnosti. V roku 1999 som sa stal riaditeľom vranovského gymnázia. Dokončili sme rozostavanú školskú jedáleň, vybudovali vlastnú kotolňu, vypracovali sme podklady k projektu zateplenia budovy celej školy, ktorá bola aj realizovaná.
Dovoľte mi pri tejto vzácnej príležitosti osloviť predovšetkým kolegov – učiteľov a zamestnancov školy. Všetkým pedagogickým pracovníkom našej školy za dosiahnuté výchovno-vyučovacie výsledky patrí úprimné poďakovanie a uznanie. Našu úctu si zaslúži aj každý nepedagogický zamestnanec, ktorý svojou potrebnou a často veľmi nenápadnou prácou vytváral a vytvára príjemné prostredie, v ktorom prebieha vyučovací proces. V tejto chvíli myslím aj na bývalých učiteľov gymnázia, ktorých niť života sa už pretrhla, ale v spomienkach kolegov a ich vďačných žiakov sú stále prítomní.
V závere svojho príspevku by som veľmi rád v mene všetkých predchádzajúcich generácií učiteľov tohto gymnázia poprial škole, jej vedeniu, učiteľom a ostatným zamestnancom veľa zdravia a síl pri výchove nových generácií žiakov. A žiakom želám, aby zmysluplne využili čas svojho stredoškolského štúdia na kvalitnú prípravu na vysokoškolské štúdium.

PhDr. Ján Kopina,
učiteľ slovenského jazyka a dejepisu, pôsobil v gymnaziálnom kolektíve v rokoch 1972 – 2006, vo funkcii zástupcu riaditeľa pôsobil v rokoch 1982 – 1990

Školou žije aj na dôchodku, pravidelne uverejňuje aforizmy zo školského prostredia, ktoré sa objavili aj ako mottá na študentských „oznamkách“.
Čas letí, nedá sa zastaviť…. „Niet hodnoty, ktorá by sa vyrovnala hodnote času.“
J. W. Goethe

Rok 2022 – 70. výročie nášho gymnázia – to je časový okamih, pri ktorom sa žiada na chvíľu zastaviť.
V zákulisiach návratov na moje pôsobenie na tejto škole v rokoch 1972 – 2006 sa mi vynárajú spomienky na zemiakové brigády, prvomájové sprievody, lyžiarske kurzy, výstup so žiakmi na Kriváň, maturitné skúšky, stužkové slávnosti atď.
Práca moja ako aj ostatných kolegov na vranovskom gymnáziu bola vždy spätá s takými vlastnosťami, ako je trpezlivosť, úprimnosť, tvorivosť a zodpovedný prístup k žiakom v triedach. Do ich vedomia sme sa snažili vštepovať nielen vedomosti, ale aj túžba kráčať v živote v správnych krokoch.
A tak mňa dnes napĺňa radosťou aj táto skutočnosť, že niektoré dnešné spoločensky vysoko postavené osobnosti (napr. prof. RNDr. Pavol Sovák, PhD., rektor UPJŠ Košice, JUDr. Marián Gešper, predseda Matice slovenskej, doc. Ing. Iveta Vasková, dekanka FMMR TU Košice a iní.) odštartovali svoju kariéru na našom gymnáziu.
A čo na záver? Škola v čase, čas v škole… A tak v ďalších rokoch nech múdrosť v symbióze s mladosťou si odovzdávajú ako nadčasovú štafetu učitelia, žiaci z generácie na generáciu na Gymnáziu vo Vranove nad Topľou.

Mgr. Viera Timková,
učiteľka dejepisu a ruského jazyka, na gymnáziu pôsobila v rokoch 1974 – 2008

Som len o niečo staršia ako naša škola. Už od začiatku jej fungovania som mala s ňou bližší citový vzťah ako iní, lebo už môj otec Mikuláš Skladaný v nej učil a postupne ju navštevovali aj moji dvaja starší súrodenci, a nakoniec aj ja som sa stala študentkou.
Keďže sme bývali iba pár metrov od školy, tak som mohla byť svedkom mnohých udalostí, ktoré sa spájali s jej životom.
V roku 1974 som nastúpila na gymnázium, a tak sa prirodzene učitelia, ktorí ma učili, sa stali mojimi kolegami. Pamätám sa, ako som si na zemiakovej brigáde potykala s pánom prof. Fiľakovským a prof. Popaďákom a bola som na to nesmierne hrdá, že som ich kolegyňa. Zemiakové brigády boli v tom čase neodmysliteľnou súčasťou našej práce a nás, mladších kolegov, si pracovníci JRD neraz mýlili so žiakmi a z toho vznikali úsmevné situácie.
Dodnes mám pekný vzťah so žiakmi, ktorým som bola triednou. Skoro všetci sa dobre uplatnili vo svojich zamestnaniach, sú už aj starými rodičmi, a keď sa stretneme, majú sa vždy čím pochváliť.
V priebehu ďalších rokov na gymnázium nastupovali ako pedagógovia moji žiaci – napr. A. Kľučárová, H. Lengvarská, M. Brunovská, S. Kmec a ďalší. A tak sa postupne vymieňali generácie učiteľov a žiakov na jednom pracovisku.
Želám škole do ďalších rokov veľa šikovných žiakov a spokojných učiteľov.